Ich bin Švadlenka :}

Ako sa to mohlo stať? Je to celkom zábavné prečo práve patchwork a nie také rybárčenie, alebo háčkovanie, nebodaj nejaký šport /dúfam, že aj na to raz dôjde/- však aj na tieto hobby som v svojom živote mala nejaký impulz, ale ten prefrčal pomimo ...

Začalo to všetko v roku 1995,keď som bola pár mesiacov v USA so svojou 3,5 ročnou dcérkou. Ako som tam nažívala, nevyhla som sa návštevám - či už my sme niekoho navštívili - a tam na každej posteli "dajaký" patchworkový prehoz, alebo prišiel niekto k nám a skoro každé dieťatko so sebou ťahalo blanket - po našom prikývku a to väčšinou patchworkovú. Boli to väčšinou kupované v supermaketoch /aj ja som si jednu dotiahla/, ale niektoré boli ušité mamami, babkami,kamarátkami... tak ako sa patrí. Julianna, naša americká rodina, my potom vysvetlila, že každá správna americká žena do výbavy dostala ručne ušitý quilt, dieťa, ktoré opúšťalo svoj domov a išlo bývať na internát dostalo svoj quilt a každé dieťa dostalo aspoň jeden quilt pri svojom narodení ... potom som tam videla film Ako sa robí americký quilt a bolo to. Stala sa zo mňa patchworkoholička.

A potom som stretla Ľudku, našu vedúcu, ktorá nás - všetky postihnuté rovnakou diagnózou - lieči a lieči v Patchwork klube. A my - hlavne ja, zhromažďujem, nakupujem a neustále dopĺňam látky, ktoré nutne a bezpodmienečne potrebujem na môj 25 plánovaný patchworkový projekt.

Napadlo ma, čo by na to povedal psychológ, prečo si človek vyberie práve šitie prikrývok a či to nebodaj nejako s niečim nesúvisí :}. Látky sú mäkkučké, deky poskytujú bezpečie, teplo, domov a možno, že všetky ktoré máme túto vášeň chceme v svojich domovoch navodiť pokoj a pohodu.
Alebo ... všetko je inak. Možno sme len také novodobé priadky, ktoré si chcú v kolektíve žien a jedného muža pokecať, vyliať dušu, ponadávať, pouvažovať, potešiť - a potom odísť domov vyresetovaná a ešte k tomu, ak ruky pracujú s polkou deky na posteľ :}.