Už som to raz prežila a dúfala som, že to príde opäť aspoň v mojej osemdesiatke. Nestalo sa a ja sa opäť presviedčam, že to tak malo byť. Že najprv majú odísť rodičia.....
Netušila som koľko mám priateľov a známych, ktorí dokázali aj bez slov prejaviť ľutosť a čo dokáže objatie od susedy...
Ďakujem , že mám pri sebe sestru, ktorá mi je oporou /to má po mame/ a dúfam, že aj ja pre ňu. Mama by na nás určite bola hrdá :), ďakujem, že mám pri sebe najlepšiu kamarátku, a tiež svojho manžela, ktorý ma neustále presviedča o tom, že som si dobre vybrala :). Ďakujem.
Komentáre
Zverejnenie komentára